Zo života akademickej sochárky Margaréty Horákovej

 

Začiatky

„Začiatky mojej tvorby siahajú do mojich stredoškolských čias. Venovala som sa keramike a na celoslovenskej súťaži si ma všimol maestro Tibor Bártfay. Stala som sa jeho žiačkou, on ma nasmeroval na sochárstvo, ktoré som neskôr vyštudovala na VŠVU v Bratislave.

Z lekárskej rodiny

Pochádzam z lekárskej rodiny, doma rodičia vždy preberali prípady z nemocnice. Boli pre mňa prirodzené názory na choroby, zachovanie zdravia, otázky liečebných postupov. Medicína sa stala mojim koníčkom. Ale od detstva ma moje okolie, učitelia smerovali k výtvarnému umeniu a  pohľad na svet cez umenie sa mi zdal byť veselší. Nad medicínou som veľmi neuvažovala, mala som výrazné predpoklady na výtvarné umenie.

Žiačkou maestra Bártfaya

Keď som prvý raz vstúpila do ateliéru Tibora Bártfaya, bola som očarená krásnym prostredím plným sôch, portrétov, komorných plastík. V tom čase sa tam dokončievali monumentálne sochy (fontány pred prezidentským palácom a v jeho záhrade, Bosorka pri hrade, pomník Indiry Ghándiovej …).Viedli sa tam debaty o umení, stretávalo sa tam množstvo významných umelcov (majster Hovorka, Cipár ai) a iných osobností. A hlavne sa veľa pracovalo .Pán Bártfay bol nesmierne tvorivý autor. Vytvoril vyše 2000 plastík, 600 portrétov, 30 monumentálnych pomníkov a stovky nádherných koláží. Vidieť maestra pri tvorbe bolo úžasné a veľmi poučné. Mal jedinečnú schopnosť sústrediť sa, sochy mu neuveriteľne rýchlo vznikali pod rukami. Videla som, ako vytvoril portrétnu bustu za 2 hodiny! Tento obdivuhodný sochár priťahoval svojou osobnosťou inteligenciou, energiou, šarmom a noblesným vystupovaním množstvo ľudí. Jeho diela upútali pozornosť svetových umelcov, štátnikov aj kráľov, s ktorými sa aj stretol. V jeho ateliéri visia fotografie zo stretnutia v ateliéri Henryho Moora ai./

Spolupráca s Nadáciou DKC

Tibor Bárftay na výzvu podporiť Nadáciu Detského kardiocentra odporučil mňa, ako svojho nástupcu. Tak sa začala moja spolupráca s nadáciou na podporu liečby malých pacientov. Zároveň  aspoň takto v malom pokračujem aj v odkaze mojich rodičov, ktorých životy naplňovala práca na uzdravovaní chorých. Pre mňa sa tak stal odkaz rodičov a maestra Bártfaya akýmsi žriedlom dobra, pomoci. Tak som nazvala moju plastiku. Z neživej hmoty vyviera život, zdravie, láska a záujem o  druhých. To sú napokon najcennejšie dary života.