Aktuality : Aktuálne články

image_823

Bez operácie by neprežil, dnes je z neho zdravé dieťa

 

Zázračná operácia malého Tomáška. Tak by sa dal nazvať zákrok u malého len dvojmesačného bábätka, ktoré skončilo na veľkom stole v NÚSCH, a.s., pod rukami lekárov, aby mu zachránili život. Srdcová arytmia, pulz 250/min a málo nádeje na prežitie čo i len do prvého roku života. Profesor Róbert Hatala z NÚSCH, a.s. a MUDr. Viera Illiková z Detského kardiocentra sa však postarali o to, že z Tomáška je dnes zdravé bábätko. A my sme ich vyspovedali, ako zákrok prebiehal, čo prežívali lekári, pacient, ale aj milujúci rodičia.

 

Aký mal Tomáško problém a aký typ operácie bol vykonaný?

MUDr. Illiková:

Tomáško mal už pred narodením arytmiu, tzv. supraventrikulárnu tachykardiu, čo znamená veľmi rýchly pulz, dvoj- a viacnásobný, ako je normálny pulz prislúchajúci veku dieťaťa. U Tomáška to bolo 250/minútu (normálne má novorodenec 120-140/min.). Takýto rýchly pulz srdce vydrží len určitú dobu, potom začne zlyhávať a dieťa môže zomrieť na srdcové zlyhanie. Pritom celková prognóza tohoto typu arytmie je výborná, pod kontrolou liekmi koncom prvého roku života arytmia u niektorých detí spontánne vymizne a ak nie, zostanú na antiarytmickej liečbe a neskôr sa vyliečia katétrovou abláciou. Pri tomto type poruchy rytmu ide o akýsi „elektrický skrat“ vznikajúci na podklade prídavnej „elektrickej dráhy“ v srdci, následkom čoho srdce bije veľmi rýchlo.

Spomínate výbornú prognózu, ak je pacient pod kontrolou liekmi. Ako to bolo v prípade Tomáška?

MUDr. Illiková:

Tomáško mal aj hneď po narodení pulz 250/min., v rajónnej nemocnici mal podané prvé lieky, ale bez efektu, preto bolo dieťa rýchlo preložené do Detského kardiocentra. Krátko po prijatí sa funkcia srdiečka výrazne zhoršila, takmer sa nehýbalo, dieťa bolo resuscitované, na umelom dýchaní, s intenzívnou podporou funkcie srdca. Antiarytmické lieky bolo možné podávať len veľmi pomaly a opatrne, pretože tie samotné funkciu srdca ešte zhoršujú, takže arytmia stále pretrvávala. Postupne sa Tomáškov stav zlepšoval, prechodne arytmia ustúpila, ale rýchlo sa znovu objavila a v ďalšom priebehu pretrvávala takmer neustále. Liečbu sme zvyšovali z jedného lieku až na trojkombináciu (určitú dobu aj 4-kombináciu), ale stále bez účinku na arytmiu aj pri vysokých dávkach. Na zvládnutie prvých týždňov života mal Tomáško aj pažerákovú elektródu, ktorou sa stimulovalo srdiečko tak, aby sme zabezpečili aspoň mierne zníženie pulzov na niekoľko hodín denne. Napriek maximálnej medikamentóznej liečbe arytmia pretrvávala a dokonca sa zhoršovala tak, že bežala 24 hodín denne bez prestávky každý deň.

Keďže lieky boli neúčinné, rozhodli ste sa zakročiť?

Prof. Hatala:

Liečbou prvej voľby u malých detí je medikamentózna liečba, ktorá arytmiu potlačí. Za posledných 10 rokov je Tomáško prvé dieťa, u ktorého ani maximálna liečba neúčinkovala vôbec. Nakoniec sme vo veku 2 mesiacov pri hmotnosti 5,4 kg realizovali liečbu katétrovou abláciou, kedy sa cez žily v slabine zavedú pod röntgenovou kontrolou a s magnetickým mapovaním do srdca katétre na presnú diagnostiku kde sa „elektrická dráha“ nachádza a ablačný katéter, ktorým sa „dráha“ tepelnou rádiofrekvenčnou energiou preruší a tým sa dieťa vylieči. Samozrejme ako každý invazívny zákrok aj ablácia nesie so sebou riziko komplikácií, pričom u malých detí je toto riziko podstatne vyššie ako u väčších detí a dospelých.

Je to ojedinelý prípad úspešnej operácie?

Prof. Hatala:

Podľa medzinárodných odporúčaní sa na základe podstatne vyššieho rizika komplikácií u malých detí katétrová ablácia realizuje až u detí starších ako 4 – 6 rokov veku. Existuje však malá skupina detí, u ktorých je liečba liekmi neúčinná a arytmia vedie ku srdcovému zlyhávaniu a súčasne môžu mať tieto lieky hlavne v kombinovanej liečbe a vysokých dávkach závažné nežiadúce účinky. U takýchto detí sa katétrová ablácia musí realizovať už v prvých rokoch života, ale v prípade 2 mesačného Tomáška takéto skoré a pritom úspešné riešenie je aj vo svete výnimočné. 

Koľko detí ročne sa narodí s touto chybou srdiečka?

MUDr. Illiková:

Nenazvala by som to chybou srdiečka, samotné srdiečko je totiž štrukturálne zdravé. Pri tomto type poruchy rytmu ide skôr o akýsi „elektrický skrat“ vznikajúci na podklade prídavnej „elektrickej dráhy“ v srdci. Ročne prichádza do DKC asi 8-12 takýchto novorodencov a kojencov plus niektoré deti sú liečené v rajónnych nemocniciach a k nám prídu neskôr.

Od koľkých rokov sa zvykne takáto operácia praktizovať?

MUDr. Illiková:

Od 4 – 6 rokov alebo 15 – 20 kg hmotnosti, to sú hranice kedy benefit preváži riziko operácie.

Operáciu ste konzultovali aj s inými odborníkmi? Koľkí lekári (personál) sa zúčastnili operácie?

Prof. Hatala:

Samozrejme, neobvyklé prípady vždy konzultujeme so zahraničnými odborníkmi, pediatrickými kardiológmi – elektrofyziológmi, hlavne z Prahy, Lipska alebo Philadelphie. Operácie sa zúčastnil celý tím lekárov, technikov, sestier, inštrumentárok a i.

Podarilo sa už niekomu takúto operáciu zvládnuť tak úspešne?

MUDr. Illiková:

Áno, sú vo svete úspešné prípady, ale u takýchto malých detí sa operácia robí len výnimočne a sú aj prípady komplikácií a úmrtí, tie posledné našťastie zriedkavo.

Bol by malý pacient bez zákroku umrel?

Prof. Hatala:

Pravdepodobne áno. Tomáško mal ešte len 2 mesiace a „elektrická dráha“ bola neustále 24 hodín denne aktívna s pulzami 200 – 240/min. v trvaní dva mesiace, mal známky zhoršujúceho sa zlyhávania srdca a nežiadúcich účinkov liekov, a to všetko bez zlepšovania arytmie. Je veľmi malá pravdepodobnosť že by to jeho srdiečko vydržalo ešte do konca prvého roku života, kedy by možno mohla „elektrická dráha“ stratiť alebo aspoň znížiť svoju aktivitu.

Ako dlho trvala operácia?

Prof. Hatala:

Tri hodiny samotný výkon, plus príprava ešte asi hodinu.

Ako prebiehala?

MUDr. Illiková:

Veľmi dobre, nad moje očakávania. Po dôkladnej príprave, opakovaných konzultáciách, bezsenných nociach a strese prebehla operácia veľmi hladko, bez komplikácií.

Akú má Tomáško perspektívu zdravého srdiečka do budúcna po tomto zákroku?

MUDr. Illiková:

Vynikajúcu, predpokladáme že je to už zdravé dieťa.

Čo vám išlo hlavou počas operácie a po samotnej operácii?

MUDr. Illiková:

Počas operácie už to bolo len absolútne sústredenie na samotný výkon a všetko okolo stavu dieťaťa. A presvedčenie že to musí dopadnúť dobre. Predchádzajúci stres a strach z komplikácií (prechádzajúci aj do mojich snov) zmizol, nebolo naň čas.

Čo ste pred operáciou povedali rodičom?

MUDr. Illiková:

Že ich dieťatko už to takto nevydrží ďalej, jeho srdiečko zlyháva a musíme urobiť abláciu. Že ablácia môže mať komplikácie, srdiečko je veľmi malé, všetky štruktúry sú v ňom veľmi blízko, pri odstraňovaní „elektrickej dráhy“ sa môžu poškodiť aj iné dôležité štruktúry, môže vzniknúť infarkt a iné komplikácie. A síce s veľmi nízkym rizikom, ale môže pri tom Tomáško aj zomrieť. O ablácii som s rodičmi hovorila opakovane, ale stále s dúfaním a presvedčením, že k tomu tak skoro nedôjde, že liečba liekmi zaúčinkuje. Napriek tomu rodičia už boli na abláciu pripravení a verili že to dopadne dobre. Aj sami videli, že sa nedá inak. Vyše dvoch mesiacov nemali svoje dieťa doma, bolo viazané na nemocničné lôžko, infúzie liekov, pažerákovú elektródu, kŕmilo sa prevažne sondou, nemalo normálny život ako iné bábätká a pritom sa jeho stav nelepšil ale naopak zhoršoval.

Aká bola ich reakcia po operácii?

MUDr. Illiková

Boli veľmi šťastní a čo najskôr chceli ísť konečne domov, čo sa aj podarilo a my sme ich tiež veľmi šťastní pustili do normálneho života so zdravým dieťatkom.